The post Inzerát appeared first on Cpppappezinok.sk.

The post Pozvánka pre študentov so ZŤP appeared first on Cpppappezinok.sk.

ZÁŠKOLÁCTVO
Záškoláctvo ja jav, kedy žiak úmyselne vynecháva školu a tak zanedbáva svoje školskí povinnosti.
Kyriacou (2005, s. 45) vymedzuje 5 kategórií záškoláctva:  pravé záškoláctvo – žiak školu nenavštevuje, pričom jeho rodičia si myslia, že do školy chodí  záškoláctvo s vedomím rodičov – žiak do školy nechodí a rodičia sú o tom informovaní. V tomto prípade ide o rôzne typy rodičov, jedni zaujímajú k vzdelaniu nepriateľský postoj a iní môžu mať potrebu toho, že dieťa musí byť doma, lebo sú závislí na jeho pomoci.  záškoláctvo s klamaním rodičov – ide o žiakov, ktorí vedia presvedčiť svojich rodičov o tom, že sa necítia dobre, len aby nemuseli ísť do školy  úteky zo školy – túto kategóriu možno označiť aj ako interné záškoláctvo, ktoré spočíva v tom, že žiaci prídu do školy, dajú sa zapísať do dochádzky, avšak v priebehu dňa odídu na pár hodín mimo školu  odmietanie školy – týka sa žiakov, ktorí pri pomyslení na školu majú rôzne psychické problémy, dôvodom môže byť napr. strach zo šikanovania, depresie, školská fóbia a i.
Príčiny záškoláctva:  Prísna atmosféra na škole  Žiaci majú problémy s niektorými učiteľmi  Sú šikanovaní, majú zlé vzťahy so spolužiakmi, či školská fóbia  Nepáčia sa im učební osnovy  Nudné vyučovanie  Práca na hodine je ťažká. Napr. u detí s poruchami učenia, či AHDH, kedy sa mu škola javí ťažká. Môže byť spojené s neustále zlými známkami, ktorým sa chce dieťa vyhnúť.  Negatívny postoj ku škole a vzdelaniu zo strany rodičov a dieťaťa
Úloha školy pri minimalizácií záškoláctva  Informovanie rodičov o neospravedlnených absenciách  Motivačné metódy znižujúce zanedbávanie školskej dochádzky 1. Odmena pre žiakov, ktorí si udržali 100% dochádzku. 2. Súťaž v dochádzke medzi ročníkmi, triedami. 3. Zdôrazňovanie rodičom dodržiavanie dochádzky.  Zistenie, utriedenie a evidencia absencie  Opatrenia školy pri neospravedlnených absenciách
KYRIACOU, C. 2005. Řešení výchovných problémů ve škole. 2005. Praha: Portál, 152 s. ISBN 80-7178-945-3

.
KRÁDEŽE V ŠKOLE
Krádež môžeme charakterizovať ako vzatie veci, ktorá patrí niekomu inému bez jeho dovolenia. Krádeže sú príležitostné, kedy dieťa nezvládlo aktuálnu potrebu po danej veci a dopredu to neplánovalo. Potom sú dopredu premyslené krádeže, teda nejde o impulzívny čin, ale o niečo plánované, kedy dieťa malo možnosť zhodnotiť situáciu.
Základom je zistiť, aké problémy dieťa rieši práve týmto spôsobom. Zistiť to môžeme aj podľa toho pre koho a čo kradne. Ak kradne pre seba, pravdepodobne kradne niečo, čo nedokáže získať prijateľnejším spôsobom. Citovo deprimované deti majú napr. potrebu hromadiť veci, ako náhrada za nedostatok emocionálneho zázemia. Dieťa kradnúce pre druhých, si chce prostredníctvom krádeže získať kamarátov. Chýba mu teda akceptácia od vrstovníkov a má nedostatočné sociálne zručnosti, aby si ich získal prijateľnejším spôsobom. Na druhej strane, keď dieťa patrí do nejakej partie a kradne pre ňu si posilňuje asociálne správanie skupiny v podobe normy a je rizikom pre odmietanie noriem platných v spoločnosti.
Doporučený postup 1. Prevencia už od začiatku školskej dochádzky detí. Informácie, že krádež je zlý, protiprávny čin, napr. prostredníctvom príbehov, pri ktorých deti dojme alebo nahnevá dôsledok takéhoto činu. 2. Do školského poriadku zapracovať sankcie za krádeže. 3. Každý, kto sa dopustí krádeže, by mal mať možnosť porozprávať sa s riaditeľom/kou školy. 4. Starostlivo sa zaujímať o príčiny kradnutia. Môžu to byť aj dôvody ako donútenie od niekoho, kto dieťa zastrašuje, alebo kompulzívne správanie. 5. Pri náhrade škody treba preferovať nápravu vzťahu medzi poškodeným a zlodejom. Zlodej by mal ukradnutú vec vrátiť priamo poškodenému, ospravedlniť sa mu a ponúknuť kompenzáciu za svoje konanie. 6. Zákonných zástupcov zlodeja upovedomiť až potom, čo poznáme presné príčiny, prečo dieťa kradlo. Najmä ak ide o menšie deti. 7. Ak id eo škodu väčšieho rozsahu, treba upovedomiť políciu. 8. Dôležité je prešetriť každú nahlásenú krádež, ako posolstvo pre zlodejov a poškodených. Preslovy o krádežiach a rozhovory s poškodenými nezačínať tým, že si majú všetci dávať na svoje veci pozor, že si ich nemajú nosiť do školy alebo si ich majú zamykať. Takto to vyznieva akoby za krádež mohol poškodený a nie zlodej. A akoby bolo normálne veci zamykať a nie nekradnúť. 9. Urobiť záznam o krádeži so všetkými potrebnými skutočnosťami: kto, kedy, kde, ako, prečo, čím…

Použité zdroje www.msmt.cz www.psychologia.studentske.eu

ŠIKANOVANIE V ŠKOLE
Šikanovanie je zámerné, opakované, nevyprovokované použitie sily agresorom, alebo skupiny agresorov s cieľom spôsobiť fyzické alebo psychické ublíženie obeti, resp. skupine obetí, pričom je tu zjavný nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.
Znaky šikanovania:  Veľký nepomer síl medzu agresorom a obeťou  Opakovanie incidentov  Jasný úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky  Agresor môže byť jedno dieťa alebo skupina detí

Charakteristiky hlavných aktérov
Typy agresorov: 1. Hrubý, impulzívny s narušeným vzťahom k autorite. Má výchovné problémy, rodičia sú agresívni voči sebe alebo voči nemu – napodobňuje ich. Má slabé sociálne zručnosti, správa sa neisto a vyrušuje. Šikanuje tvrdo a neľútostne, vyžaduje absolútnu poslušnosť. 2. Slušný, kultivovaný, úzkostný, ubližuje rafinovane bez prítomnosti svedkov. V rodine funguje tvrdá výchova bez emocií, lásky a nemá dovolené presadzovať svoje emócie. Je stále pod tlakom, aby bol úspešný. 3. Srandista, optimistický, dobrodružný, so značnou sebadôverou, obľúbený a vplyvný. Šikanuje pre pobavenie.
Charakteristika obetí:  Obeťou sa môže stať ktokoľvek  Často ide o deti, ktoré sú v niečom iné  Neobratní, fyzicky slabé, obézne, s nízkym vzrastom  Jednotkári, ale aj prepadajúci  S ADHD či s poruchami učenia  Bojazlivé, bezmocné, prepadajú panike, precitlivené, ťažko si vytvárajú priateľstvá  Rasovo odlišné, s nízkym sociálnym statusom
Rodinné prostredie agresora:  Málo lásky, citový chlad, odmietanie  Príliš direktívna výchova  Agresivita rodičov  Tolerovanie agresívneho správania
Rodinné prostredie obeti:  Hyperprotektívna výchova (príliš ochranárska a príliš starostlivá)  Absencia otca ako mužského vzoru
Vyvážená výchova, založená na vzájomnej láske, dôvere a podpore, ale aj nevyhnutných pravidlách, kde má dieťa dostatok priestoru na rozvoj osobnosti, je najdôležitejšou prevenciou.
Varovné signály, že sa niečo deje:
1. Priame  Ponižovanie, zosmiešňovanie, vyhrážky, nadávky, modriny, poškodení a porozhadzovaní veci, bitie, strkanie
2. Nepriame  Obeť vyhľadáva blízkosť učiteľky cez prestávky, vchádza s ňou do triedy a prichádza neskoro na hodinu  Má smutnú náladu, je stiesnený, pôsobí nešťastne  Je osamotený, bez kamarátov  Zhoršený prospech
Štádia vývinu šikanovania v triede
1. Zrod ostrakizmu  Mierne, prevažne psychické formy násilia, kedy sa okrajový členovia necítia dobre, sú neobľúbení, neuznávaní, outsideri, obetní baránkovia  Riziko ďalšieho negatívneho vývoja 2. Fyzická agresia a pritvrdenie manipulácie  V náročných situáciách slúžia ostrakizovaní spolužiaci ako ventil (pred písomkou, konflikt s učiteľkou, či spolužiakom, zlá známka)  Keď spolu trávia veľa času (výlety, lyžiarske výcviky), nudia sa a vymýšľajú tvrdšiu „zábavu“ na úkor najzraniteľnejších spolužiakov  V jednej triede sa zíde niekoľko asociálnych detí
Ďalší vývoj situácie závisí od skupiny. Ak je skupina súdržná a prevažujú pozitívne morálne hodnoty, tak šikanovanie bude neúspešné. Dosiahnuť takúto úroveň skupiny je možné, závisí od zloženia triedy, práce pedagógov/gyčiek, školskej atmosféry, rodičov a pod.
3. Kľúčový moment (vytvorenie jadra)  Ak sa nepostaví pevná hrádza pritvrdeným manipuláciám a počiatočnej fyzickej agresií, utvorí sa často skupina agresorov, tzv. jadro. Členovia začnú spolupracovať a systematicky (nie náhodne) šikanovať tých najslabších. Tu už je skupina rozdelená na podskupiny, ktoré rôznym spôsobom bojujú o vplyv. 4. Väčšina prijíma normy agresorov  Chýba schopnosť žiakov rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé  Bez radikálnej pomoci zvonku sa situácia stáva nezvládnuteľnou  Normy agresora/agresorov sú prijaté, rešpektované všetkými. Žiaci su rozdelení na dve skupiny: tí čo môžu a ich obete.  Neutrálni a nesúhlasiaci žiaci sú stále viac konformnejší a násilie sa začína považovať za niečo normálne.  Obeť nie je schopná situáciu zvládnuť a často sa dostane do extrémnej formy – závislosť a identifikácia s agresorom (trávi s ním prestávky, odprevádza ho domov, píšeú stále závislejší a ochotní urobiť čokoľvek, len aby to už mali za sebou – unikajú do choroby, absencie, odchod zo školy, pokus o samovraždu,…  Najnebezpečnejšia fáza šikanovania!
Riešenie
1. Zaistenie ochrany obetiam 2. Rozhovor s deťmi, ktoré upozornili na šikanovanie, potom rozhovor s obeťou (dať možnosť povedať, nakresliť, či napísať, čo sa stalo) a napokon s agresorom (ak je agresorov viac snažiť sa o zabránenie krivej výpovede agresorov tým, že ich izolujeme
bez možnosti dohodnúť sa na spoločnej výpovedi). Rozhovory veďte mimo ostatných, individuálne. 3. Treba agresorovi vysvetliť, čo od neho očakávate a prediskutovať ako porušil pravidlá 4. Nájsť vhodných svedkov, následne s nimi vykonať individuálne rozhovory a prípadne konfrontačný rozhovor medzi svedkami (nikdy nie medzi agresormi a obeťami) 5. Kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov oboch strán a poskytnúť im kontakt na odborníkov (psychológov) s cieľom individuálnej odbornej starostlivosti 6. Kontaktovanie CPPPaP, či iné odborné zariadenie s prípadným zorganizovaním intervenčného programu 7. Tiež odporúčame viesť podrobné záznamy a vyfotografovať prípadné zranenia
Ochrana obete:  Stretávanie pedagóga s obeťou  sledovanie dochádzky a prospechu  Horúca linka s rodičmi  Návšteva psychológa
Výchovné opatrenia pre agresora:  Znížená známka zo správania  Preradenie do inej triedy  Vylúčenie zo školy  Diagnostický ústav  Vyhľadať odbornú individuálnu pomoc
Oznámenie o potrestaní pred celou triedou.
Chyby pri riešení:  Konfrontácia pred triedou, konfrontácia obete a agresora  Preloženie obete na druhú školu (nesmie to však byť trest pre obeť, potrestaný by mal byť agresor)  RODIČIA – agresora chránia, rodičia obete majú strach spolupracovať  UČITELIA – chránia agresora, lebo niektorí vedia spolupracovať, sú populárni, sympatickejší ako obeť, pomáhajú v triede udržiavať poriadok (môže to byť aj najlepší žiak)
Tri okruhy pre elimináciu šikanovania
Práca s rodičmi  Pozývajte rodičov do školy (zvýšenie zainteresovanosti)  Informujte rodičov o programoch, aktivitách, ktoré robíte (ústne, listom)  Požiadajte rodičov o pomoc a podporu  Poraďte im, aby svoje dieťa počúvali, ak sa bude sťažovať na šikanovanie  Vyzvite ich, aby Vás o prípadoch šikanovania informovali, aby ste ich mohli riešiť  Vysvetlite im postup v prípade šikanovania – jeho zistenia  Keď príde k incidentu a rodičia obete Vám to oznámia, ponúknite im okamžitú pomoc a ubezpečte ich, že sa táto záležitosť berie vážne. Práca s obeťou  Poraďte obeti, aby sa vyhla potenciálnym nebezpečným miestam  Povzbudzujte obeť, aby hovorila o svojich pocitoch  Eliminujte v spolupráci s ním zjavné príčiny šikanovania (zápach, smrkanie…)
 Naučte obeť zvládať posmievanie, doberanie si ich druhými, zostať pokojný, ignorovať  Pomôžte mu/(jej vytvoriť si zoznam toho, čo povie, mať pripravenú odpoveď , Závidíš? Aj ty ich bude raz potrebovať! Majú to len tí najlepší!  Precvičte si s ním/ňou spôsoby, ako reagovať, neoplácať rany, hlasne kričať nie, rýchle sa dostať preč.  Mnoho obetí šikanovania sa cíti byť opustenými a osamotenými – povzbudzujeme ich tým, že im venujeme svoj čas a svoju pozornosť.  Dôležité je informovať psychológa/ičku! Práca s agresorom  Vždy s nim vedieme rozhovor individuálne !!! Nie pred celou triedou.  Majte agresora pod dohľadom  Zadržte agresora v škole, kým ostatné deti odídu  stanovte si jasné hranice a definujte ich písomne  vysvetlite tresty, ktoré budú nasledovať  odmeňujte dobré správanie  neuznávajte výhovorky  majte pre agresorov vyhradené miesto na upokojenie  stanovte ciele na jeden deň, týždeň, mesiac  odporučte agresorovi (jeho rodičom) návštevu psychológa/gičky v CPPPaP alebo CVaPP

Všeobecné preventívne stratégie:
 zameranie pozornosti na nastupujúcich žiakov (určenie žiaka pomocníka, rozvrhnutie veľkých prestávok)
 vytvorenie spolupracujúcej triedy :
a) triedne pravidlá – dohodnúť v rámci spoločnej diskusie žiakov a učiteľa triedne pravidlá, sankcie za ich porušenie, pravidlá by mali existovať v písomnej forme a každý účastník by mal svojim podpisom túto dohodu potvrdiť (pozri manuál)
b) rozvíjanie sociálnych zručností ( ako komunikácia, sebaúcta, asertivita, empatia) prostredníctvom skupinovej práce, výcviku asertivity, odbúravanie napätia relaxačnými technikami, riešenie problémov formou diskusných klubov, komunít
 zvyšovanie sebavedomia detí
 skvalitňovanie vnútornej kultúry školy: odstraňovanie problémov ako zosmiešňovanie žiakov učiteľmi, telesné tresty, vzájomné zlé vzťahy v kolektíve učiteľov (nevraživosť pedagógov)
 skvalitňovanie prestávok: posilnenie dozoru na nebezpečných miestach, zostať v triede, rozdeliť ihrisko pre staršie a mladšie deti, pomocníci ktorí by počas prestávok organizovali nejaké hry
 zahrnutie stratégie boja proti šikanovaniu do učebných osnov na hodiny etickej výchovy, telesnej výchovy, zorganizovanie „Dňa bez násilia“ na škole.
 udeľovanie pochvál za mimoškolskú činnosť, šport, kultúra skoré príchody do školy atď

The post Problémové správanie appeared first on Cpppappezinok.sk.

Mentálna anorexia – priebeh a prejavy

Najčastejšie u dievčat medzi 12 až 18 rokom. Začiatok je pomalý a nenápadný. Často ide o podnety z okolia (štíhle modelky a herečky v médiách, tréner, rodič, či iní z blízkeho okolia poznamenajú, že má oblejšie tvary, alebo že by mala schudnúť). Začína sa neškodným chudnutím s jasným cieľom. Vynecháva isté potraviny, znižuje porcie a začína cvičiť. Pôsobí to zdravo, veď zdravá strava a cvičenie je pozitívne. Postupne sa však prestane kontrolovať a napriek chudnutiu „nevidí“, že chudne a chce chudnúť viac ako bol jej pôvodný plán. Chudnutie sa stáva dôležitým cieľom a kontroluje kalórie jednotlivých potravín. Objavuje sa strach z pribratia.
Ide o poruchu, ktorej hlavná charakteristika je úmyselné znižovanie telesnej hmotnosti odmietaním jedla. Medzi príznaky patrí: výrazné zníženie hmotnosti, veľmi obmedzená strava (diéty), nadmerná fyzická aktivity, vyvolávanie zvracania alebo hnačky, používanie liekov potlačujúcich chuť do jedla a diuretík, strata menštruácie, popieranie hladu a chorobnej chudosti, možno spomalený pulz, spomalené dýchanie, zníženie telesnej teploty a zmenšovanie kontaktu s ľuďmi. Taktiež sa môžu nadmerne zaoberať jedlom, radi varia pre iných a zbierajú recepty. Dievčatá majú neprekonateľnú túžbu schudnúť. Vnímajú seba samé ako tučné, aj keď ich vzhľad a hmotnosť sú v skutočnosti v norme. Nebezpečné sú dlhodobé diéty, môžu byť prezentované ako potreba zdravšieho stravovania. Jedia však málo. Veľa cvičia, prípadne sa snažia vyvrátiť to, čo zjedli. Robia to, kým nedosiahnu hmotnosť, ktorá je hlboko pod ich normálnu hmotnosť. Akútna forma môže prejsť do vyhladovania, dehydratácie, anémie, či k omdletiu.
Mentálna bulímia – priebeh a prejavy
Ide o poruchu, ktorá sa prejavuje opakovanými epizódami prejedania sa a veľmi silným záujmom o kontrolu svojej hmotnosti. To vedie k prejedaniu sa s následným vyvolaním
zvracania zjedeného. Opakované prejedanie sa často strieda s obdobiami hladovania. Taktiež ako pri mentálnej anorexií sa porucha objavuje prevažne u dievčat a je spojená s nereálnym vnímaním svojej hmotnosti a vzhľadu. Majú pocit, že sú tučné, aj keď je ich telo a hmotnosť v norme. Boja sa priberania. Za nenápadné začiatky sa považuje nuda, prázdnota, stres. Zväčša sa dievča cíti nervózne a má chuť jesť. Jedlo si spája s príjemnými pocitmi, ale neskôr príde strach z pribratia, ale nedokáže sa vzdať pocitu slasti s jedenia. Na úvod má pocity veľkého hladu a túžbu po jedle, čím sa preje (najmä kalorických jedál). Následne cíti pocity viny a snaží sa znížiť riziko priberania (má nereálnu predstavu o tom, že je tučná) zvracaním, ktorému si môže napomáhať pomocou liekov a/alebo striedaním s obdobiami hladovania. Jej hmotnosť tak môže kolísať. Na rozdiel od anorexie nedochádza k trvalej strate menštruácie (môže však viesť k jej nepravidelnosti) a takému výraznému zníženiu hmotnosti. Poruchu však sprevádza depresia, ktorá môže pri krajných prípadoch viesť k užívaniu alkoholu, drog a k samovražedným sklonom. Taktiež môžu bulímiu sprevádzať krádeže jedla, či peňazí na jedlo.

Rady pre blízkych a priateľov

Prvá vaša snaha pri anorexií zväčša spočíva vo varení jedál, ktoré má dcéra rado a pobádate ju, aby jedla. Pri mentálnej bulímií sa možno snažíte kontrolovať ju a zabrániť jej, aby vyvrátila, čo zjedla. Snažíte sa argumentovať, prečo by mala jesť alebo nemala zvracať. Pri najlepšom sa vám podarí zastaviť chudnutie, ale dcéra nechce pribrať a pochopiť, prečo má pribrať. Robíte čo je vo vašich silách. Možno už neviete, čo máte robiť a ste nahnevaní, kričíte a nútite dcéru jesť. Tu sú preto základné rady pre vás, blízkych, či priateľov:
1. Porucha príjmu potravy nie je zlozvyk, je to psychická porucha , preto nepomáha presviedčanie o dôležitosti jedenia, teda zdravý rozum. Vedie to skôr ku konfliktom a zhoršovaniu vzťahov, čím sa celkovo zhoršuje situácia.

2. Nestačí naučiť osobu normálnemu stravovaniu a dosiahnuť primeranú hmotnosť, aj keď je to začiatok. Porucha skrýva hlbšie emocionálne problémy, ktoré rieši odborník.

3. Osoba je psychicky aj fyzicky ohrozená, potrebuje pomoc odborníka (lekára, terapeuta, psychológa).

4. Pomoc odborníka treba vyhľadať aj proti vôli osoby s mentálnou anorexiou alebo bulímiou.

Použité zdroje HERETIK, A. a kol. (2007). Klinická psychologie. Nové zámky:Psychoprof. ISBN 978-8089322-00-8.

The post Poruchy príjmu potravy appeared first on Cpppappezinok.sk.

Milí rodičia, nie vždy nájdem odvahu sa s Vami otvorene porozprávať, nie vždy máme čas sa vzájomne počúvať. Preto Vás oslovujem týmto spôsobom. chcem Vám priblížiť čo cítim, čo vo mne vyvoláva Vaše správanie, Vaša komunikácia so mnou a prečo sa správam v niektorých situáciách tak, ako sa správam. 
Prosím Vás, buďme priateľmi. Viac sa naučím od vzoru ako z kritiky.  Nenaznačujte, že ste perfektní alebo neomylní. Sú to na mňa neúmerné požiadavky.  Rado experimentujem. Aj z toho sa učím. Prosím Vás, dovoľte mi to.  Robíte za mňa veci, ktoré už zvládnem samo. Cítim sa neschopné a naďalej Vás zapájam do svojich služieb.  Niekedy ma zbytočne ochraňujete pred dôsledkami. Potrebujem časť z nich poznať aj na vlastnej koži.  Venujete veľa pozornosti mojim zlým zvykom. A mňa potom baví v nich pokračovať. Diskutujete os mnou o mojom správaní počas konfliktu. Ale ja Vás nepočúvam, som nahnevané. Uznávam, že je dobré si o veciach pohovoriť, ale nie je lepšie nechať to na neskôr?  Prečo mi dávate sľuby, ktoré nedodržíte? Ako mám Vám veriť, keď navyše odo mňa ich dodržiavate vyžadujete?  Nechcite, aby som Vám vždy vysvetlilo svoje správanie. Niekedy to naozaj neviem a dokonca ani nerozumiem, čo zlé som urobilo. Potrebujem, aby ste boli dôslední a neprotirečili si. Umožňuje mi to vedieť na čom som a nevyvoláva to vo mne zmätok a neistotu.  Nemám rado, keď používate voči mne silu. Utvrdzuje ma to v presvedčení, že všetko v živote sa dá dosiahnuť silou. Mne sa ale viac páči, keď ma vediete.  Keď urobím chybu, neznamená to, že som zlé. Urobilo som chybu, tak ako sa to môže stať každému v živote. Naučte ma niesť si za chyby zodpovednosť, ale nehovorte mi, že som zlé.  Niekedy Vám poviem, že Vás nenávidím. Nemyslím to tak, len chcem, aby ste cítili ľútosť nad tým, čo ste mi urobili.  Nezapárajte. Keď to robíte, chránim sa tak, že sa tvárim, že som hluché.  Baví ma, keď venujete veľa pozornosti mojim drobným ochoreniam. preto mám rado choroby.  Nemám rado, keď moje obavy vzbudzujú Vašu starosť. Porozprávajme sa spolu o veciach, ale nesnažte sa všetko riešiť za mňa.  Odpustite si siahodlhé prednášky. Boli by ste prekvapení, ako dobre viem, čo je dobré a čo nie.  Rado Vás skúšam. viem veľmi dobre, že nemusím mať všetko, čo pýtam. Ale keď Vy ma tak krásne rozmaznávate?  Niekedy klamem. Ale ako inač mám spĺňať Vašu predstavu o mojej čestnosti, ktorú Vy tak radi na verejnosti prezentujete?  Stále máte obavy, že prežívate so mnou málo času. Ale nebojte sa. Ráta sa to, ako ho spolu prežívame.  A nakoniec. Mám Vás veľmi rád. Čakám na Vašu pochvalu a povzbudenie. Veľmi si želám, aby ste na ňu nezabúdali, tak ako nezabudnete na pokarhanie.

Vaše dieťa.

The post Ako porozumieť deťom appeared first on Cpppappezinok.sk.

Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.

Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.
Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:
porucha čítania- dyslexia
porucha písania-dysgrafia, dysortografia
porucha počítania-dyskalkúlia

Vývinová porucha čítania
Dyslexia
Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami.

Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky. Základným predpokladom nápravy je komplexné odborné vyšetrenie (lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne neurologické).

Odborník či odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom.
Vývinové poruchy písania
Dysgrafia a dysortografia
Ide o ďalšiu skupinu pomerne rozšírených špecifických vývinových porúch učenia. Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.

Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky.

Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často k až nečakanému zlepšeniu.

Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže okamžite uplatniť.

Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.
Vývinová porucha počítania
Dyskalkúlia
Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Prejavuje sa neschopnosťou (dieťaťa) čítať matematické symboly, čísla, vykonávať matematické operácie, riešiť geometrické problémy.

Zamieňajú si číslice (napr. 6 a 9) a čísla (napr. 3006 s 3060) a.p. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa.

Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat. Výskumom dyskalkúlie sa dlhé roky zaoberal prof. Ladislav Košč (Psychológia matematických schopností), ktorý štandardizoval a pripravil vhodné diagnostické materiály.

Dyspraxia:
(nemotornosť), znížená schopnosť vykonávať bežné telesné úkony
Správnejšie označenie pre dyspraxiu je „špecifická vývojová porucha motorickej funkcie“. Ide o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývojovej pohybovej koordinácie, ktorú nie je možné vysvetliť celkovou retardáciou intelektu ani špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou poruchou. Motorická neobratnosť je obvykle spojená s určitým stupňom poškodenia výkonu pri vizuálne priestorových kognitívnych úlohách.

Pohybová koordinácia dieťaťa pri jemných alebo hrubých motorických úkonoch by mala byť podstatne viditeľná, signifikantná, čo sa týka zníženia stupňa úrovne oproti zrelému dieťaťu. To sa najlepšie určí pomocou individuálneho aplikovaného štandardizovaného testu pre jemnú či hrubú motorickú koordináciu. Problém s koordináciou by mal byť prítomný od ranného vývoja (to znamená, že by nemali byť získané) a nemali by byť dôsledkom priameho pôsobenia akýchkoľvek defektov zraku alebo sluchu. Špecifická porucha motorických funkcii zahŕňa: syndróm nešikovného dieťaťa, vývojovú poruchu koordinácie i vývojovú dyspraxiu.
Dysmúzia: porucha hudobných schopností
Dyspinxia: porucha kreslenia

The post Špecifické vývinové poruchy učenia appeared first on Cpppappezinok.sk.

Vhodnými hrami sú:

• Človeče nehnevaj sa,
• Domino,
• triedenie predmetov podľa veľkosti, množstva, tvaru, počtu atď.

Cvičenia:

1. Určovanie množstva: Pripravíme pred dieťa 2 hŕbky gombíkov, kociek atď. Pýtame sa: „Kde je viac?…Kde je menej?“ Nezabudnime na 2 hŕbky s rovnakým počtom.
2. Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia: Nakreslíme pod seba niekoľko koliesok (10), vedľa potom niekoľko štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: „Ktorých obrázkov je viac?“ Pri nerovnakom množstve geometrických obrazcov potom zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si názorne uvedomuje pojem množstva.
3. Hráme: „Človeče, nezlob se“ (Cvičenie orientácie v základnom počte do 6.).
4. Na voľný list papiera nakreslíme kolieska, štvorce, trojuholníky. Jeden z nich vždy vyplníme určitým počtom bodiek napr. štvorec dvoma, koliesko troma, trojuholník štyrmi. Dieťa potom ostatné voľné obrázky dopĺňa rovnakým počtom bodiek.
5. Nakreslíme určitý počet geometrických obrazcov na jeden riadok vedľa seba (napr. 5 koliesok, pod to na ďalší riadok 3 štvorce a pod.) a dieťa potom nakreslí rovnaký počet samo.
6. Cvičíme pojmy hore, dole, uprostred, vezmeme nejaký predmet a dávame ho na rôzne miesta stola. Dieťa hovorí: „Je na stole, je pod stolom“ a pod.
7. Nakreslíme jednoduchý obrázok alebo vodorovnú čiar a na ňu farebné kolieska, iné pod ňu a dieťa hovorí: „Je nad čiarou, pod čiarou.“ Rovnako môžeme použiť jednoduchý obrázok z detskej knihy či časopisu („Povedz mi, čo vidíš hore…“ „Kde je nakreslený na obrázku …..?“)
8. Orientácia v číselných vzťahoch do 10. Naučíme dieťa riekanku: 1,2,3,4,5,6,7,8,9, zavrite si chalúpku, vlezie vám tam medveď.
9. Pripravíme si 3 papiere. Na 2 krajné nedáme nič a na prostredný 4 gombíky. Na prvý voľný papier potom dá dieťa menej gombíkov ako je na prostrednom, na tretí gombíkov viac.
10. Zoradíme do radu 10 kociek rôznych farieb a pýtame sa: „Koľká kocka je červená?“ „Podaj mi štvrtú kocku!“ ( piatu, druhú, poslednú, hneď za prvou, hneď pred treťou, všetky za druhou, všetky pred štvrtou a pod.).
11. Pokúšame sa navodiť základné počtové operácie pomocou názoru. „Keď máš 2 kocky (dieťaťu kocky najprv skutočne dáme), koľko budeš mať kociek, keď ti jednu pridáme?“(vezmeme). Použijeme 10 kociek. Ak dieťa pomocou kociek pochopí podstatu sčítania a odčítania, skúšame to isté, ale bez kociek. Dieťa sa pokúša kocky si predstavovať. Pri tomto cvičení neprekračujeme počet 5.

The post Matematické predstavy appeared first on Cpppappezinok.sk.

1. Rozlišovanie vecí podľa jedného znaku:
   1. farby: „Povedz, ktoré veci okolo sú červené?“ (zelené,…)
   2. tvaru: „Hádaj, čo je guľaté, hranaté, obdĺžnikové,“ ap. (guľaté, hranaté …tvaru)
   3. materiálu: „Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa,“ atď.
2. Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného podstatného znaku „Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty a kto toho viac uhádne.“ Ďalej meníme situácie napr.: kto všetko behá, čo má kolesá, kde žije.
3. Hra: Letí, letí, všetko letí…
4. Vymenujte skupinu slov a dieťa má povedať, čo majú spoločné, čím sú rovnaké (pomenovať veci jedným slovom) napr. jablko, hruška, slivka, to je … ovocie, bicykel, motocykel, lietadlo to sú dopravné prostriedky (oblečenie, nábytok, písacie potreby). Ak dieťa v tomto cvičení zlyháva, pracujeme opačne: „Budeme pomenúvať ovocie, ktoré poznáme, ja jedno, ty jedno“ ( dopravné prostriedky, oblečenie atď.) Pri budúcom cvičení doplníme ďalším novým slovom.
5. Vytvorenie vety z troch slov.
   Povieme 3 slová, napr.: „Janko – lopta – hádzať“ a dieťa z nich vytvorí vetu…“Janko hádže loptu.“
6. Rozprávať podľa vybraných obrázkov (Slniečko).
7. Riešenie situácií: „Čo by sa stalo, keby si šiel von v ponožkách?“ (…keby si sa na križovatke nepoobzeral, keby sme šli nakúpiť bez peňazí a pod.). Čo spravíš, keď padneš a rozbiješ si koleno a pod.
8. Povieme vetu s nesprávnym obsahom a dieťa má poznať, čo je tam zle, napr.: „V lete padá sneh, v zime sa chodíme kúpať.“ „Soľ je sladká, cukor je slaný.

The post Vlastné cvičenia appeared first on Cpppappezinok.sk.

Súčasne s rozvojom myslenia a uvažovania sa rozvíja i reč dieťaťa. K tomu výrazne prispieva i každodenné rozprávanie s dieťaťom, či sme už s ním na prechádzke, nakupujeme a pod. Môžeme s dieťaťom hovoriť o bežných veciach (napr. ideme kúpiť niekoľko vecí, požiadame dieťa, čo nám má pripomenúť – trénujeme tým pamäť a orientáciu v bežných životných situáciách), o tom, čo robilo dieťa v našej neprítomnosti a naopak i my môžeme rozprávať svoje zážitky. Pokúsime sa nepoužívať odpoveď: „Teraz mi daj pokoj, nemám čas!“ Odpovieme na každú otázku.

The post Myslenie appeared first on Cpppappezinok.sk.

1. Hra: Čo chýba na stole? Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8),potom niektorý schováme a dieťa háda, čo chýba.
2. Hra: Čo sa zmenilo?
   1. V miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má postrehnúť zmenu v usporiadaní.
   2. Čo sa zmenilo na mame, na ceste do MŠ a pod.
   3. Postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmeníme.
3. Nácvik pamäti pre slovné celky začíname s čítaním jednoduchých riekaniek s obrázkami. Čítame najprv sami, potom pri opakovaní necháme dieťa jednoduché slovné celky dopĺňať, opakovať, až postupne zvládne riekanky celé.
4. Necháme dieťa vybavovať jednoduché odkazy, rozprávať čo robilo v našej neprítomnosti a pod.
5. Dieťaťu povieme vetu – najprv s piatimi slovami, napr.: „Peter vstal a umyl sa.“ Dieťa vetu opakuje. Počet slov vo vetách postupne zvyšujeme.
6. Pri čítaní príbehov a rozprávok sledujeme pozornosť dieťaťa. Ak je unavené, prestaneme a pokračujeme o chvíľu. Potom dieťa necháme rozprávať samostatne, najprv za pomoci obrázkov- je nutné vyberať bohato ilustrované knihy alebo časopisy pre deti (Slniečko, kreslené seriály a pod.)

The post Pamäť appeared first on Cpppappezinok.sk.