Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu.

Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.
Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:
porucha čítania- dyslexia
porucha písania-dysgrafia, dysortografia
porucha počítania-dyskalkúlia

Vývinová porucha čítania
Dyslexia
Je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami.

Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky. Základným predpokladom nápravy je komplexné odborné vyšetrenie (lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne neurologické).

Odborník či odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom.
Vývinové poruchy písania
Dysgrafia a dysortografia
Ide o ďalšiu skupinu pomerne rozšírených špecifických vývinových porúch učenia. Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.

Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky.

Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často k až nečakanému zlepšeniu.

Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže okamžite uplatniť.

Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.
Vývinová porucha počítania
Dyskalkúlia
Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Prejavuje sa neschopnosťou (dieťaťa) čítať matematické symboly, čísla, vykonávať matematické operácie, riešiť geometrické problémy.

Zamieňajú si číslice (napr. 6 a 9) a čísla (napr. 3006 s 3060) a.p. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa.

Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat. Výskumom dyskalkúlie sa dlhé roky zaoberal prof. Ladislav Košč (Psychológia matematických schopností), ktorý štandardizoval a pripravil vhodné diagnostické materiály.

Dyspraxia:
(nemotornosť), znížená schopnosť vykonávať bežné telesné úkony
Správnejšie označenie pre dyspraxiu je „špecifická vývojová porucha motorickej funkcie“. Ide o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývojovej pohybovej koordinácie, ktorú nie je možné vysvetliť celkovou retardáciou intelektu ani špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou poruchou. Motorická neobratnosť je obvykle spojená s určitým stupňom poškodenia výkonu pri vizuálne priestorových kognitívnych úlohách.

Pohybová koordinácia dieťaťa pri jemných alebo hrubých motorických úkonoch by mala byť podstatne viditeľná, signifikantná, čo sa týka zníženia stupňa úrovne oproti zrelému dieťaťu. To sa najlepšie určí pomocou individuálneho aplikovaného štandardizovaného testu pre jemnú či hrubú motorickú koordináciu. Problém s koordináciou by mal byť prítomný od ranného vývoja (to znamená, že by nemali byť získané) a nemali by byť dôsledkom priameho pôsobenia akýchkoľvek defektov zraku alebo sluchu. Špecifická porucha motorických funkcii zahŕňa: syndróm nešikovného dieťaťa, vývojovú poruchu koordinácie i vývojovú dyspraxiu.
Dysmúzia: porucha hudobných schopností
Dyspinxia: porucha kreslenia

The post Špecifické vývinové poruchy učenia appeared first on Cpppappezinok.sk.

Vhodnými hrami sú:

• Človeče nehnevaj sa,
• Domino,
• triedenie predmetov podľa veľkosti, množstva, tvaru, počtu atď.

Cvičenia:

1. Určovanie množstva: Pripravíme pred dieťa 2 hŕbky gombíkov, kociek atď. Pýtame sa: „Kde je viac?…Kde je menej?“ Nezabudnime na 2 hŕbky s rovnakým počtom.
2. Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia: Nakreslíme pod seba niekoľko koliesok (10), vedľa potom niekoľko štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: „Ktorých obrázkov je viac?“ Pri nerovnakom množstve geometrických obrazcov potom zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si názorne uvedomuje pojem množstva.
3. Hráme: „Človeče, nezlob se“ (Cvičenie orientácie v základnom počte do 6.).
4. Na voľný list papiera nakreslíme kolieska, štvorce, trojuholníky. Jeden z nich vždy vyplníme určitým počtom bodiek napr. štvorec dvoma, koliesko troma, trojuholník štyrmi. Dieťa potom ostatné voľné obrázky dopĺňa rovnakým počtom bodiek.
5. Nakreslíme určitý počet geometrických obrazcov na jeden riadok vedľa seba (napr. 5 koliesok, pod to na ďalší riadok 3 štvorce a pod.) a dieťa potom nakreslí rovnaký počet samo.
6. Cvičíme pojmy hore, dole, uprostred, vezmeme nejaký predmet a dávame ho na rôzne miesta stola. Dieťa hovorí: „Je na stole, je pod stolom“ a pod.
7. Nakreslíme jednoduchý obrázok alebo vodorovnú čiar a na ňu farebné kolieska, iné pod ňu a dieťa hovorí: „Je nad čiarou, pod čiarou.“ Rovnako môžeme použiť jednoduchý obrázok z detskej knihy či časopisu („Povedz mi, čo vidíš hore…“ „Kde je nakreslený na obrázku …..?“)
8. Orientácia v číselných vzťahoch do 10. Naučíme dieťa riekanku: 1,2,3,4,5,6,7,8,9, zavrite si chalúpku, vlezie vám tam medveď.
9. Pripravíme si 3 papiere. Na 2 krajné nedáme nič a na prostredný 4 gombíky. Na prvý voľný papier potom dá dieťa menej gombíkov ako je na prostrednom, na tretí gombíkov viac.
10. Zoradíme do radu 10 kociek rôznych farieb a pýtame sa: „Koľká kocka je červená?“ „Podaj mi štvrtú kocku!“ ( piatu, druhú, poslednú, hneď za prvou, hneď pred treťou, všetky za druhou, všetky pred štvrtou a pod.).
11. Pokúšame sa navodiť základné počtové operácie pomocou názoru. „Keď máš 2 kocky (dieťaťu kocky najprv skutočne dáme), koľko budeš mať kociek, keď ti jednu pridáme?“(vezmeme). Použijeme 10 kociek. Ak dieťa pomocou kociek pochopí podstatu sčítania a odčítania, skúšame to isté, ale bez kociek. Dieťa sa pokúša kocky si predstavovať. Pri tomto cvičení neprekračujeme počet 5.

The post Matematické predstavy appeared first on Cpppappezinok.sk.

1. Rozlišovanie vecí podľa jedného znaku:
   1. farby: „Povedz, ktoré veci okolo sú červené?“ (zelené,…)
   2. tvaru: „Hádaj, čo je guľaté, hranaté, obdĺžnikové,“ ap. (guľaté, hranaté …tvaru)
   3. materiálu: „Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa,“ atď.
2. Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného podstatného znaku „Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty a kto toho viac uhádne.“ Ďalej meníme situácie napr.: kto všetko behá, čo má kolesá, kde žije.
3. Hra: Letí, letí, všetko letí…
4. Vymenujte skupinu slov a dieťa má povedať, čo majú spoločné, čím sú rovnaké (pomenovať veci jedným slovom) napr. jablko, hruška, slivka, to je … ovocie, bicykel, motocykel, lietadlo to sú dopravné prostriedky (oblečenie, nábytok, písacie potreby). Ak dieťa v tomto cvičení zlyháva, pracujeme opačne: „Budeme pomenúvať ovocie, ktoré poznáme, ja jedno, ty jedno“ ( dopravné prostriedky, oblečenie atď.) Pri budúcom cvičení doplníme ďalším novým slovom.
5. Vytvorenie vety z troch slov.
   Povieme 3 slová, napr.: „Janko – lopta – hádzať“ a dieťa z nich vytvorí vetu…“Janko hádže loptu.“
6. Rozprávať podľa vybraných obrázkov (Slniečko).
7. Riešenie situácií: „Čo by sa stalo, keby si šiel von v ponožkách?“ (…keby si sa na križovatke nepoobzeral, keby sme šli nakúpiť bez peňazí a pod.). Čo spravíš, keď padneš a rozbiješ si koleno a pod.
8. Povieme vetu s nesprávnym obsahom a dieťa má poznať, čo je tam zle, napr.: „V lete padá sneh, v zime sa chodíme kúpať.“ „Soľ je sladká, cukor je slaný.

The post Vlastné cvičenia appeared first on Cpppappezinok.sk.

Súčasne s rozvojom myslenia a uvažovania sa rozvíja i reč dieťaťa. K tomu výrazne prispieva i každodenné rozprávanie s dieťaťom, či sme už s ním na prechádzke, nakupujeme a pod. Môžeme s dieťaťom hovoriť o bežných veciach (napr. ideme kúpiť niekoľko vecí, požiadame dieťa, čo nám má pripomenúť – trénujeme tým pamäť a orientáciu v bežných životných situáciách), o tom, čo robilo dieťa v našej neprítomnosti a naopak i my môžeme rozprávať svoje zážitky. Pokúsime sa nepoužívať odpoveď: „Teraz mi daj pokoj, nemám čas!“ Odpovieme na každú otázku.

The post Myslenie appeared first on Cpppappezinok.sk.

1. Hra: Čo chýba na stole? Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8),potom niektorý schováme a dieťa háda, čo chýba.
2. Hra: Čo sa zmenilo?
   1. V miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má postrehnúť zmenu v usporiadaní.
   2. Čo sa zmenilo na mame, na ceste do MŠ a pod.
   3. Postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmeníme.
3. Nácvik pamäti pre slovné celky začíname s čítaním jednoduchých riekaniek s obrázkami. Čítame najprv sami, potom pri opakovaní necháme dieťa jednoduché slovné celky dopĺňať, opakovať, až postupne zvládne riekanky celé.
4. Necháme dieťa vybavovať jednoduché odkazy, rozprávať čo robilo v našej neprítomnosti a pod.
5. Dieťaťu povieme vetu – najprv s piatimi slovami, napr.: „Peter vstal a umyl sa.“ Dieťa vetu opakuje. Počet slov vo vetách postupne zvyšujeme.
6. Pri čítaní príbehov a rozprávok sledujeme pozornosť dieťaťa. Ak je unavené, prestaneme a pokračujeme o chvíľu. Potom dieťa necháme rozprávať samostatne, najprv za pomoci obrázkov- je nutné vyberať bohato ilustrované knihy alebo časopisy pre deti (Slniečko, kreslené seriály a pod.)

The post Pamäť appeared first on Cpppappezinok.sk.

Vhodnými činnosťami sú:

• počúvanie hudby, rozprávok,
• rozprávanie o počúvaných rozprávkach,
• opakovanie rytmov,
• hry so slovami.

Cvičenie sluchu:

1. Hra: „Odkiaľ to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my zaťukáme alebo udrieme do nábytku a pýtame sa: „Odkiaľ to bolo? Ukáž mi, odkiaľ sa to ozvalo.“
2. Hra: „Čo to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my zašuštíme papierom, cinkneme lyžicou o tanier, buchneme kladivkom a pod. Pýtame sa: „Čo to bolo? Aký zvuk si počul?“
3. V miestnosti schováme budík, necháme ho tikať, alebo zvoniť a podľa zvuku ho dieťa hľadá.

Cvičenie rytmu:

1. Vytlieskávame jednoduché riekanky a pesničky (Pec nám spadla, Jedna druhej riekla). Možno použiť aj detské knižky – leporelá.
2. Spolu s dieťaťom vytlieskávame jednoduché slová, napr. mama. Najskôr ho spolu vyslovíme a ak dieťa bez ťažkostí s nami slovo vytlieska, povieme: „Vytlieskaj slovo sám, nahlas ho vyslovuj podľa rytmu.“ My určíme, či podľa hlások, alebo slabík. Predriekame ďalšie slová. Postupne zvyšujeme náročnosť počtom slabík v slove až keď dieťa bezchybne zvládne krátke slová.

Cvičenie sluchovej analýzy:

1. Položíme na stôl niekoľko predmetov (hračky, predmety dennej potreby pod.) a vyslovíme prvú slabiku niektorého z nich. Dieťa má potom slovo doplniť napr. „Ktorá z vecí na stole začína na bá?“ Dieťa doplní bábika. Ak je táto hra pre dieťa príliš zložitá na predmet ukážeme: Ukážeme na bábiku a povieme: „bá“ a dieťa doplní „bika“. Podobne pero, zošit, tanier.
2. „Hádaj, ktoré slovo si myslím?“ Povieme prvú slabiku slova, ktoré si myslíme, napr. „ka“ a dieťa háda: kabát, kalendár, kačka, kamarát a pod. Túto hru môžeme obmeniť na hľadanie bližšie určenej veci, napr.: „Je to v izbe, stojí to pri stole a začína to ….lam. Čo je to?“ (lampa).
3. Rozlišovanie jednotlivých zvukovo podobných slabík a hlások: „Poviem ti dve slová, ty si ich ešte raz nahlas zopakuješ a povieš, či sú alebo nie sú celkom rovnaké ako dvojičky.“ brum-bram, pes-pas, cvak-cvek, cimk-cink, pes-les, kosa-koza, bram-pram, sak-cak, bal-pal, bram-bram, dyk-dik a ďalšie dvojice podobne znejúcich slov (aj nezmyselných).
4. Rovnaká hláska na začiatku slov: „Zahráme sa hru. Ja ti poviem slovo a ty skúsiš vymyslieť iné, ktoré začína rovnako. Napr. taška.“ Dieťa pokračuje tabuľa, telefón ap. Pri hľadaní slov sa môžeme s dieťaťom striedať.
5. Odlišné samohlásky a spoluhlásky v slovách na začiatku: Povieme: „Čo počuješ na začiatku slova pes…počujem tam p, však? A čo počujeme na začiatku slova les?“ – dom, koza, auto, Eva, atď.
6. Odlišné samohlásky a spoluhlásky v slovách na konci: „Povedz mi, čo počuješ na konci slova pes…počujeme tam s, však? A čo počuješ na konci slova dom?“ – les, atď.
7. Určenie miesta hlásky v slovách: „Povedz mi, čo počuješ v slove pes…p… Povedz si to – p – pes.“ Ak dieťa porozumie úlohe, pýtame sa ďalej: „Kde …p…počuješ?“ Dieťa odpovie : „Na začiatku.“ podobne: „Kde počuješ …l… v slove les?“ Toto cvičenie je veľmi ťažké a nie všetky deti sú schopné rýchlo ho zvládnuť.
8. Ak sa nám podarí u dieťaťa navodiť sluchové rozlišovanie jednotlivých hlások, môžeme prejsť ku cvičeniu jednoduchého rozkladu slabík a jednoslabičných slov: „Ak povieme ma ( vyslovíme naraz celú slabiku ) počujeme tam „m-a, však? ( vyslovíme nahlas po hláskach ) Rozumieš tomu? Skús rovnako rozložiť mo, mi, mu, pa, pi, pu, pes, les, máj, háj, mama“. Opäť postupne zvyšujeme náročnosť až keď dieťa zvládne najprv slabiky prejdeme na jednoslabičné slová, dvojslabičné, atď.
9. Koľko slov má veta? Hovoríme dieťaťu krátke 3-4 slovné vety. Dieťa má hádať koľko slov počulo, povedať nahlas každé slovo osobitne, zatlieskať toľkokrát koľko slov počulo a môže zapísať na papier čiarkami počet slov.

The post Sluchové vnímanie appeared first on Cpppappezinok.sk.

Vhodnými činnosťami sú:

• rozprávanie o obrázkoch,
• triedenie predmetov,
• skladanie obrázkov podľa predlohy,
• mozaiky, skladačky,
• skladanie obrázkov z kociek,
• pracovný zošit Tešíme sa do školy.

Tipy na cvičenie s deťmi:

1. Rozlišujeme predmety v okolí – dieťa v miestnosti ukáže na všetky veci guľaté, drevené, červené a pod. Vonku môže hľadať autá rovnakej farby, značky, rovnako vysoké budovy a pod.
2. V krabičke medzi veľkými gombíkmi hľadáme malý, medzi modrými guličkami červené, medzi rovnakými kockami jednu odlišnú.
3. Triedenie drobných predmetov podľa:
   1. farby – na jednu stranu červené kocky, na druhú modré.
   2. veľkosti – veľké a malé gombičky, korálky, kocky a pod.
   3. materiálu – veci sklené, drevené , kovové, z umelej hmoty.
4. Zo zápaliek postavíme niekoľko rovnakých obrázkov (domčeky, vláčiky a pod.), z nich iba jeden je úplný a u ostatných vždy niektorá zo zápaliek chýba. Dieťa potom chýbajúce zápalky dopĺňa tak, aby všetky obrázky boli úplné. Túto hru môžeme hrať aj naopak – dieťa nám postaví jeden kompletný obrázok a jeden neúplný a my „hádame“, kde chýbajú zápalky.
5. Podobne môžeme predkresliť vedľa jedného úplného obrázku niekoľko neúplných, ktoré má dieťa dokresliť.
6. Vyhľadať medzi niekoľkými obrázkami rovnaké – použijeme obrázky z Pexesa, vyberieme spočiatku iba 4 dvojice, potom osem. Ak sa dieťaťu triedenie obrázkov darí bez veľkých problémov, zahráme sa s ním hru podľa návodu- začíname opäť s menším počtom dvojíc.
7. Rozstriháme jednoduchý obrázok (pohľadnicu, obrázok z časopisu) na 2-3 kusy a dieťa ju skladá. Postupne zvyšujeme náročnosť a obrázky striháme na menšie a nepravidelnejšie tvary.

The post  Pozornosť a zrakové vnímanie appeared first on Cpppappezinok.sk.

Vhodnými činnosťami sú:

• navliekanie korálok, gombíkov,
• namotávanie vlny,
• detské hry typu mozaiky,
• modelovanie z plastelíny alebo drôtu,
• kreslenie prstom do piesku,
• obliekanie bábik,
• strihanie papiera.

Vlastné cvičenie:

Pred každým cvičením kresebného prejavu necháme dieťa uvoľniť ruku. Vo vzduchu si rukou skúša pohyb, ktorý potom bude kresliť, napr. pred „klbkami krúži“ a pod.

1. „Vytrhovánky“ – biely list papiera najprv dieťa „pomaľuje“ ľubovoľnou farbou a potom vytrháva jabĺčka, listy stromov a pod.
2. Vystrihujeme strapce z papiera – dieťa strihá prúžky ľubovoľne široké.
3. Podľa možnosti upevníme väčší kus papiera (môže byť i baliaci) na stenu alebo dvere a necháme dieťa uvoľnenou rukou čmárať po celej ploche (pohyb lopty, ktorá sa gúľa sem a tam). Najlepšia na písanie je krieda, hrubá tuha, neskôr voskovka, pastelka.
4. Odstrihovanie rohov z papiera – možno použiť i staré noviny. Dieťa odstrihuje jednotlivé rohy tak dlho, až papier rozstrihá na malé kúsky (papierový sneh).
5. Posediačky cvičíme dotyky tužky na voľný list papiera – bodky (ako zobkanie kuriatka, sneženie ).
6. Dieťa kreslí uvoľnenou rukou na voľný list papiera veľký kruh viackrát za sebou, ( otáčanie kolies, namotávanie vlny ).
7. Strihanie podľa nakreslených čiar – možno použiť aj vymaľované omaľovánky, staré pohľadnice.
8. Cvičenie priamych čiar písaných rôznym smerom bez pohybu papiera (postojačky) – na voľný list papiera nakreslíme niekoľko rôznofarebných bodov, dieťa ich potom priamymi čiarami spája.
9. Cvičenie priamych čiar písaných rovným smerom (posediačky). Predkreslíme dvojice rôznofarebných bodov tak, aby ich dieťa spájalo vodorovne, smerom zľava doprava (jazda auta, dosky).
10. Vystrihovanie zložitejších obrazcov (predkreslený domček, kvet, strom, auto).
11. Cvičenie kresby dolného oblúka (let vtáka, hojdačka). Dieťa kreslí vždy zľava doprava na veľký papier.
12. Cvičenie kresby horného oblúka opäť zľava doprava (hory a údolia, poskoky žaby).
13. Dieťa vystrihne jednotlivé predkreslené geometrické obrazce: štvorec, trojuholník, kruh. Pokúsi sa z nich za pomoci rodiča nalepiť na ďalší list papiera obrázok – domček, vláčik, kvet.
14. Kreslenie vlnoviek zľava doprava na veľký papier (vlny na mori na potôčiku).
15. Modelovanie z plastelíny (jabĺčka, hrušky, mištičky, zvieratá).
16. Šikmá čiara zhora dolu – opäť použijeme veľký list papiera a mäkkú ceruzku (prší).

The post Jemná motorika appeared first on Cpppappezinok.sk.